Nie je to síce svetoborná aplikácia, no miestečko v mojom srdci a na mojom Macbooku bude mať po veľmi dlhý čas. Je totiž prvá, ktorú som kedy naprogramoval. A je funkčná :)
Blog Tomáša Tatarka
Jediný spôsob ako nájsť limity možností, je ísť poza ne do oblasti nemožného!
Radi si predstavujete budúcnosť? Ja áno. A ako človek, ktorý niekoľko rokov strávil vývojom Opinera, si z času na čas predstavujem, ako by mohl vyzerať redakčný systém zajtrajška. Dnes som sa rozhodol jednu svoju myšlienku pretaviť aj do digitálnej podoby a vznikol z toho obrázok vyššie.
Určite si na prvý pohľad všimnete inšpiráciu hneď v niekoľkých dnešných operačných systémoch. Vôbec sa tým netajím :) Redakčné systémy by sa mohli pokojne v dohľadnej dobe pretransformovať do podoby akýchsi správcov okien, kde každé okno by bola jedna “aplikácia”. Mám tým na mysli samozrejme samotné moduly administrácie. No tie by sa mohli jednoducho doinštalovávať pomocou centralného “obchodu” - niečo podobné, ako má už aj dnešný Opiner CMS.
“Landing page” administrácie by potom pozostával z pozadia, nástenky plnej nainštalovaných “aplikácií”, lišty pripnutých/obľúbených i spustených “aplikácií” (spustená by bola odlíšená jemnou čiarou na dolnej hrane ikonky) a malého infoboxu s časom a menom prihláseného administrátora.
Aký je Váš názor, mohol by sa takýto koncept ujať? Privítali by ste ho vo svojom redakčnom systéme?
Good Judgment Comes with Experience, But Experience Comes from Bad Judgment
Dve týždne s novým iPadom
Na sklonku minulého roka som dospel k názoru, že zadovážiť si iPad by nebolo zlé. Rozhodol som sa však počkať na novú generáciu, ktorá bola uvedená pred mesiacom. K samotnej kúpe som sa dostal pred dvoma týždňami. Dnešným článkom by som Vám chcel priniesť niekoľko mojich skúseností s týmto prístrojom. Nejde o žiadnu recenziu, skôr len súhrn postrehov z bežného používania. Možno to niekomu pomôže utvoriť si lepší obraz :)
Cválajúce dni
Nebolo to tak dávno, keď sme boli malí. Jediné, čo nás trápilo boli hry. Našími snami boli nové a nové hračky. Sny, ktoré sa dali splniť rýchlejšie, než stihli prísť nové. Čas však plynie a aj kôn si cvála ďalej životom. Ľudia dospievajú a ich sny tiež. Už netúžíme, aby nám rodičia kúpili výsnivané autíčko, či bábiku. Jednak na čo by nám boli? Jednak takéto pôžitky si do života pridávame už iba len my. Namiesto toho túžime dosiahnúť niečo veľké, zanechať za sebou stopu aj pre budúce generácie. To však trvá. Dni života zatiaľ cválajú. Kvapky Dunaja opúšťajú našé rodné Slovensko.
“Každý myslí na to, ako zmeniť svet, ale nikto nemyslí na to, ako zmeniť samého seba.” ~ Leo Tolstoy
Hor sa za IT mládežou
Ako každý rok, tak aj ten súčasný, sa v Bratislave koná národné kolo súťaže JuniorInternet, v ktorej sa decká zo základných a stredných škôl naháňajú, kto urobil lepší web, grafiku alebo napísal krajší príbeh na pridelenú IT tému. Navyše túto jar je to všetko obohatené ešte aj o kategóriu mobilných aplikácií. A ako posledné štyri roky, tak aj tento sa vyberám na cestu naprieč celou našou Ficíliou, aby som sa tejto akcie zúčastnil. Síce už nie súťažne, ale len ako hosť.
Prečo som sa rozhodol takto skromne? Za uplynulých 360 dní (plus, mínus pár východov a západov Slnka) som neurobil žiaden projekt, s ktorým by som chcel predstúpiť pred hľadisko skúsených kritikov. Je to tak, za posledný rok som pracoval len na komerčných veciach, neurobil som nič vlastné :( Zdalo sa mi tiež vhodné nechať súperiť o predplatné PC Revue (a zopár bonusov) aj iných kadetov. Mne stačí, ak sa stretnem s mojími známymi, prehodím pár slov a podobne. Okrem toho musím pochváliť organizátorov za bravúrne načasovanie - tento rok to pekne zosúladili so začiatkom predaja novej generácie iPadu na Slovensku. Bravó.
Maturitu mám za sebou
Aspoň jej prvú časť. Externú formu. Či to bolo ťažké, či ľahké, o tom sa nechcem rozpisovať. Jediné, čo ma hnevalo bolo to, že niekto vo vláde si zmyslel, že všetci gymnazisti musia povinne pri cudzom jazyku maturovať z B2 úrovne. Pre mňa to bol menší problém, nakoľko posledné štyri roky som na takejto úrovni neštudoval. No nebolo to prvý a ani poslednýkrát, čo mi život hodil pod nohy nejaké to poleno. Teraz mi pekne krásne ostávajú približne dva mesiace do ústnej, a tak sa veselo môžem pustiť do prác na sebe, svojich projektoch, lepšom svete, etc…
Čas na nový začiatok?
Niekoho týmto článkom možno prekvapím, niekoho možno ani nie. Posledný rok je pre mňa prelomový, v mnohých oblastiach. Chcel som toho strašne veľa dosiahnuť, vo všetkom. Našťastie som sa trocha umúdril a dnes už viem, čo chcem nadchadzajúci rok robiť. Ak Vás to náhodou zaujíma, čítajte tento článok aj ďalej.
